Za Michalom Legutkým.
V sobotu, 21.9.2019, sme sa na smokoveckom cintoríne navždy rozlúčili s Michalom Legutkým, ktorý po ťažkej chorobe zomrel vo veku 79 rokov.
Každý, kto ho poznal, v ňom videl človeka, ktorý priam fanaticky miloval hory a osobitne Vysoké Tatry. Veď pochádzal z neďalekého Kežmarku, nuž nie div, že mu Tatry učarovali. Od detstva sa aktívne venoval športu a osobitne lyžovaniu. Vypracoval sa na vynikajúceho lyžiara a svoje majstrovstvo predvádzal nielen ako bežný rekreačný lyžiar, ale aj ako pretekár, tréner či lyžiarsky funkcionár. Lyžovanie však zďaleka nebola jeho jediná aktivita v horách. Ako mladý 26 ročný horolezec vstúpil do radov dobrovoľných horských záchranárov vo Vysokých Tatrách a celé dlhé desaťročia patril medzi najaktívnejších. Pomoc druhým napĺňal ešte viac od okamihu, keď život s Tatrami spojil aj profesionálne a pracovne. 14. apríla 1967 sa stal chatárom na jednej z najznámejších a najpopulárnejších vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách – na Téryho chate. Nebol však len chatárom, ale aj vysokohorským nosičom, horolezcom, záchranárom či človekom poskytujúcim neoceniteľné rady návštevníkom chaty. Malá Studená dolina sa tak stala pre Michala Legutkého druhým domovom na celé 4 roky. Po štyroch rokoch pôsobenia na „Térynke“ – presne na deň – 14.apríla 1971 – odchádza do susednej Doliny Zeleného plesa, kde vo svojom chatárčení pokračoval na nemenej známej „Brnčalke“ – Chate pri Zelenom plese. Tu pokračoval vo svojej službe horám a človeku v nich ďalšie 2 roky. Keď tatranské chaty prevzala Tatranská správa účelových zariadení ČSZTV, stal sa Michal Legutký jej zamestnancom a naďalej sa venoval ich rozvoju a prevádzke, a to až do odchodu do dôchodku.
Osobitný prínos pre Tatry a ich propagáciu však mala hlavne jeho fotografická činnosť. .Hory – a Vysoké Tatry osobitne – neboli pre neho len objektom obdivu, ale stali sa pre neho doslova zmyslom života. Ako horolezec, nosič a chatár ich pozoroval očami, vnímal srdcom a ako vynikajúci fotograf ich zvečňoval prostredníctvom objektívu svojho fotoaparátu, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou jeho každodennej výbavy v horách. Na túrach, záchranných akciách, či bežných prechádzkach po Tatrách sme ho vždy videli s preplneným batohom, v ktorom okrem iných vecí mal vždy objektívy, fotoaparáty, či statívy aby prostredníctvom fotografií približoval krásy Tatier iným. Veď jeho fotografie nekončili iba v jeho súkromnom domácom archíve – práve naopak: nachádzali sme ich a stále nachádzame v množstve časopisov, prospektov, kalendárov či obrázkových kníh a vďaka nespočítateľnému množstvu vydaných pohľadníc sa Vysoké Tatry dostali aj do najvzdialenejších kútov sveta. Bol jedným z najznámejších a najuznávanejších tatranských fotografov a spolu s bratom Milanom sa stali významnými osobnosťami tatranskej fotografie. Ich fotografie mala široká verejnosť možnosť obdivovať aj na mnohých výstavách, a to nielen v regióne Tatier, ale aj po celej republike či v zahraničí. Výrazne tak prispel nielen k propagácii krás tatranskej prírody, ale aj k rozvoju cestovného ruchu a turizmu vo Vysokých Tatrách.
Michal Legutký však bol aktívny aj vo verejnom živote. Ako občan a obyvateľ mesta Vysoké Tatry sa vždy intenzívne zaujímal o jeho rozvoj a svojou občianskou aktivitou k nemu aj výrazne prospieval. V rokoch 1991 – 1998 bol dvakrát zvolený za poslanca Mestského zastupiteľstva a bol aj zakladajúcim členom Klubu Tatrancov, v ktorom aktívne pracoval až do času, keď sa u neho objavili prvé zdravotné problémy.
V Michalovi Legutkom odišla z Vysokých Tatier jedna z významných osobností, ktorá si zaslúži našu úctu a uznanie.