Aktuality

13.5.2010 - 5.miesto pre THS-DZ v súťaži RESCUE ACADEMY 2010 ORAVA

V nádhernej prírode Západných Tatier, v okolí Zuberca, sme 8.-9.5.2010 reprezentovali farby THS-DZ v súťaži RESCUE ACADEMY 2010 ORAVA. Pretek bol určený pre dvojčlenné družstvá študentov záchranárskych odborov.
Náš tým- Personál 1.tatranskej kliniky THS-DZ- v zložení Adela Meluchová a Adam Brodanský obsadil v konečnom hodnotení 5. miesto s počtom bodov 2925. Konkurencia osemnástich družstiev bola silná a preto boli výsledky veľmi tesné.

 Pretek mal preveriť vedomosti a schopnosti nás- študentov. A to nielen teoreticky, ale aj prakticky. Celý pretek pozostával z troch etáp- dvoch denných a jednej nočnej. Na každom stanovišti sme museli pacienta vyšetriť, ošetriť a čo najpresnejšie určiť jeho diagnózu, pridať diferenciálnu diagnostiku, podať liečbu a navrhnúť transport. Za každý jeden krok boli udeľované body.

Oranžová trasa prvej etapy bola fyzicky náročnejšia, dlhá približne 6 km.
Prvá úloha nás veľmi potešila. Zadanie bolo jasné: ÚRAZ PRVOLEZCA. Adam ako vedúci družstva zlanoval ku zranenému a ošetril mu poranenú nohu, zatiaľ čo ja som hľadala vhodné miesto pre pristátie vrtuľníka a teoreticky ho navigovala.
Druhá úloha mala názov GEJZER. Jednalo sa o bitku v rodinnom dome, kde sme ošetrovali krvácanie z tepny, dôležité bolo zaistiť nôž z rúk napadnutého. Po ceste k ďalšiemu stanovišťu nás zastihlo krupobitie- Adam vedel, prečo má na hlave helmu:)
Tretie stanovište- DIREKTOR- nás trošku potrápilo, no práve v tejto úlohe sme zo všetkých súťažiacich získali najviac bodov. Šarmantná sekretárka nás privolala ku riaditeľovi, ktorý sa nahneval na porade. Pacient s nami komunikoval len kývaním hlavy, nerozprával a po vyšetrení sme diagnostikovali NCMP- náhlu cievnu mozgovú príhodu. Doplnkovou- nesúťažnou časťou bolo riedenie liekov, kde sme si hlavy lámali matematickými výpočtami:)

Zelená trasa, bola kratšia- dve z troch úloh sa odohrávali v skanzene oravskej dedinky.
Z mena prvého stanovišťa- SWEET MI SWEET- sme vytušili, že budeme liečiť hypoglykemickú kómu. Po príchode na miesto sme slečne ošetrili ranu na hlave, no spolupráca nebola možná, keďže sa pacientka zvíjala v kŕčoch. Meraním glykémie bol náš predpoklad potvrdený. Body nám však ubral nesprávny postup liečby. Doplňujúca úloha bola zabezpečenie intraoseálneho prístupu- nastreliť ihlu do kosti figuríny.
Celkom nespokojní s predchádzajúcim výkonom, sme boli postavení pred neľahkú úlohu- DELIVERY- pôrod. Jednalo sa o mladú slečnu, ktorá ani netušila, že je tehotná. Takticky mi preto Adam predal iniciatívu :) Nútenie pacientky pravidelne a zhlboka dýchať ukľudnilo aj nás. A tak bábätko prišlo na svet ako podľa učebnice. Škoda len, že v zime na svahoch sa s takým problémom nestretávame častejšie:) Cesta do cieľa bola kľukatá a my plní dojmov sme nesledovali vlajky, skoro sme zablúdili.
Čakala nás teda posledná úloha. Názov BLÁZNI a podaná správa len veľmi nejasne opisovali problém, preto sme sa pripravovali na čokoľvek. Vo dverách sauny nás vítali opití rozrušení chlapíci s fľašami fajnového vína v ruke. Pacient sa sťažoval na zhoršené dýchanie a bolesť na hrudi. Prácu nám výrazne sťažovali podgurážený kamaráti a v televízii pustený film s výhradne dospeláckou tématikou. Obeť týchto okolností- pán v stredných rokoch nám dal riadne zabrať- nechcel spolupracovať. Neustále sme mu od úst odtrhávali fľašu, no nakoniec sme ho zlákali na spoluprácu. EKG jednoznačne ukázalo infarkt myokardu. Podaná liečba a vhodne zvolený transport nám zabezpečili dobré body.
Mimo týchto etáp sme ešte museli absolvovať súťažnú úlohu- MASÉRI. Správny záchranár musí predsa vedieť masírovať srdce. Pred nami ležali dve figuríny napojené na počítače. Časomiera bola 10 minút.  Ticho v miestnosti rušilo len: „Raz, dva, tri, štyri... dvadsaťdeväť, tridsať,“ a dva vdychy. K dobrému pocitu teda pribudol plný počet bodov.

Na nočnú etapu sme sa riadne pripravovali, predpokladali sme hromadné nešťastie i dokonca časovku v behu do kopca. Rozhodcovia nás ale veľmi prekvapili. Úloha s názvom DEŇ PO... nás všetkých riadne pobavila- basketbalový zápas s chirurgickými rukavicami na rukách, plynovou maskou a čelovkou na hlave. Platilo len jedno pravidlo, dať kôš skôr ako súper. Hneď v prvom kole sme vypadli a mohli sa tak zabávať na ostatných. Našťastie sa táto disciplína nezarátavala do celkového hodnotenia.

Preteky sa niesli vo veľmi kamarátskom duchu, i keď bolo z každej strany cítiť rivalitu.  Nazbierali sme veľa nových skúseností a zručností, spoznali spolužiakov a budúcich kolegov, zistili svoje nedostatky... no hlavne sme zažili kopec zábavy. Práve takéto súťaže posúvajú nás, študentov, mladých záchranárov, míľovými krokmi dopredu.

Radi by sme spomenuli, že súťaže sa zúčastnili ja naši dvaja čakatelia. Tomáš Jančík s kolegom z Prešova obsadili post víťazov. Srdečne blahoželáme. Slávka Sekelyová so spolužiačkou sa umiestnila na uspokojivom 15. mieste.
A nesmieme zabudnúť poďakovať aj nášmu záložnému týmu- Lukášovi Olšiakovi, ktorý prešiel celú trasu s nami a dokumentoval naše úspechy i chyby.

Adela Meluchová
THS-DZ

13.5.2010